nedeľa, 31. januára 2016

JE LEPOK NAOZAJ ŠKODLIVÝ? 2.


Časť 2. Prečo práve lepok – a prečo ho nevieme stráviť?

 




Viete, že počas vývoja ľudstva sa u nás nevyvinuli žiadne gény na úplné trávenie lepku? Jednoducho nám chýbajú genetické informácie, ktoré by kódovali výrobu proteázy (enzýmu na trávenie bielkovín), ktorá by dokonale rozložila lepok - presnejšie jeho časti gliadín a glutenín. Nie je to až tak prekvapujúce, ak si uvedomíme nasledovné:

  • Počas 99,9% dĺžky ľudskej evolúcie, boli naši predkovia na bezlepkovej diéte.
  • Lepok prišiel na scénu ľudskej evolúcie až pred približne 10 000 rokmi, spolu s rozvojom poľnohospodárstva, keď sa človek začal pohrávať s trávnatými predchodcami obilných zŕn.

Lepok je nestráviteľný vďaka tomu, že má pomerne zvláštnu a zložitú štruktúru. Ak si aj bez hlbokých biochemických vedomostí chceme predstaviť, o čo tu ide, jednoducho myslime na to, ze obilný lepok je unikátny medzi potravinami tým, že má ohromne široké priemyselné využitie – používa sa na výrobu lepidiel, lepiacich pások, náplastí, cigaretových filtrov, ochranných povlakov tabliet, batérií, textílií a kože, umývacích roztokov, gumových výrobkov, stavebných materiálov a pod.

Pšeničný gliadín obsahuje 50 rôznych druhov jednoduchých reťazcov bielkovín. Keď sa tieto ocitnú oddelene, napríklad spracovaním s vodou pri pečení, sú extrémne lepivé. Naopak, pšenicné gluteníny majú ovela vačšie, zložité polymerizované reťazce bielkovín, ktoré pri izolácii (oddelení) posobia ako pevná latka. Spojením gliadínov a glutenínov vznikne unikátny flexibilný materiál. Nečudo, že z lepku sa vyrábajú rôzne napodobneniny jedál, ako vegetariánske štrukturované 'mäso', granule pre zvieratá, umelé párky, steaky a šunky zo zlepencov odpadu mäsového priemyslu, podobne krabie 'mäso'. Pridáva sa do pečiva, aby dobre držalo tvar a do chleba, aby sa skrátil čas výroby. 

Ak vám toto nestačí, tu je aj kus biochémie. Bielkovinový reťazec časti lepku si predstavme ako náhrdelník z koráliek, ktorý v sebe obsahuje aj korálky (aminokyseliny) zvané prolíny (Pro), glutamíny (Gln) a seríny (Ser). Tieto isté aminokyseliny sú napr. aj v kostnom vývare, ale tam s nimi problém nemáme, práve naopak. V čom je teda rozdiel?

V bielkovinovom náhrdelníku lepku sa jednak často opakuje určitá ‘toxická’ SEKVENCIA (poradie, tzv. primárna štruktúra) korálok v reťazci a jednak nastáva nezvyčajné ZMOTANIE (tzv. sekundárna štruktúra). Podla výskumov z r. 1996-98, imunitnú reakciu v podobe pravej alergie vedia vyvolať časti reťazca, v ktorých sa opakuje sekvencia Gln-Gln-Gln-Pro-Pro a celiakiu zase vyvolajú kombinácie Gln-Gln-Gln-Pro & Pro-Ser-Gln-Gln. Po novom sa skratky aminokyselín označujú jedným písmenom. Ak sa podívate na horný obrázok gladínu (r. 2011), okrem už spomínanej sekvencie Gln-Gln-Gln-Pro (QQQP) uvidíte aj mnohé iné - dnes dokonca vedia vedci rozlíšiť, čo ktorá časť reťazca spôsobuje! Čiže konkrétne v znázornenom reťazci alfa-gliadínu sú potvorsky zakódované hneď tri negatívne funkcie: zvýšené roztvorenie buniek čreva, imunitná reakcia a bunkový jed (cytotoxicita).

Kódovanie zvýšenej priepustnosti buniek čreva má súvis aj s tým, že reťazec bielkoviny lepku nedokážeme rozložiť na dostatočne malé časti. Korálky zvané prolíny, sa v prítomnosti iných aminokyselín naväzujú na seba nezvyčajnou väzbou – nepríjemným stočením molekuly. Tieto nedokonale-strávené časti bielkoviny nevieme vstrebať bez toho, aby črevo nepootvorilo ‘tesné spoje’ medzi jednotlivými bunkami.

Keď takúto potravinu zjeme, deje sa nasledovné:

  • V lepšom prípade nestrávená lepkavá masa lepku v črevách spôsobí zápchu, alebo sa stane potravou baktérií – bohužiaľ vačšinou tých nežiaducich, ktoré spôsobujú zvýšenú fermentáciu a alebo plynatosť, ako ukazuje napr. experiment z r. 1981 (Malabsorpcia pšeničnej múky v porovnaní s ryžou)
  • V horšom prípade sa časti bielkovinového reťazca dostanú cez pootvorené priestory buniek čreva do krvného obehu a imunitný systém na ne zareaguje ako na nepriateľa. 
  • Na akú konkrétnu čast lepku naša imunita zareaguje, a v ktorej časti tela vzniknú protilátky a problémy – to už závisí na našich génoch.
  • Toto otvára cestu vzniku zdravotným problémom, ktoré na prvý pohľad s lepkom nemajú nič spoločné – od občasnej zábudlivosti, mentálnej únavy, cez problém so štítnou žľazou, nadváhou, kĺbmi, psoriázou, ekzémom, diabetes, až po Alzheimerovu chorobu.

Ak si dávate otázku, prečo lepok a obilniny nevadili našim predkom, vráťte sa k 1.časti, kde nájdete dva dôvody.

Zdroje:

STRUCTURE AND ALLERGENICITY OF WHEAT GLUTEN PROTEINS – A REVIEW
Jacek Waga, Pol. J. Food Nutr. Sci. 2004, Vol. 13/54, No 4, pp. 327–338, Department of Cereals Breeding and Quality Evaluation.

WHEAT GLUTEN IN FOOD AND NON-FOOD SYSTEMS, Research Department TECHNICAL BULLETIN, Volume XVI, Issue 6 I June, 1994 , Midwest Grain Products, Inc. Atchison and International Wheat Gluten Association, Prairie Village.

Gluten Summit Nov. 2013